Telo je zrkadlom duše

Nezáleží na tom, či sme veriaci alebo nie, či sa zaoberáme duchovnom, alebo vnímame len materiálny svet. Určité veci sú jednoducho dané a nič nezmeníme na tom, keď ich budeme vedome alebo nevedome popierať. Je preto pre nás samotných a pre naše psychické i fyzické zdravie lepšie, ak prijmeme myšlienku, že naše telo je nielen stroj, chemická továreň, a podobne, ale je zároveň aj sídlom nášho ducha a ako také odráža všetko, čo sa v tejto duchovnej realite nachádza a deje. Aj keď si týchto podvedomých duševných a duchovných skutočností nemusíme byť vedomí. Predstavme si telo ako premietacie plátno, na ktorom sa zobrazuje všetko, čo si myslíme, čo cítime, ako prežívame skutočnosť, ako sa správame. Nič nie je zabudnuté ani vynechané. Samozrejme je problémom odhaliť, čo nám ten-ktorý príznak chce povedať. U rôznych ľudí môžu byť rôzne aj príčiny. Nikdy nič nie je jednoznačne určené, pretože každý človek je jedinečná bytosť s neopakovateľnými skúsenosťami. Ale predsa len existujú určité spoločné prejavy, ktoré sa dajú pri troche tolerancie zovšeobecniť na každého.  Existujú tiež všeobecné spojitosti medzi telesnými orgánmi, poruchami ich činnosti a duchovnými príčinami chorôb. Tak napr. krvácanie ako strata radosti v živote, vysoký krvný tlak ako prejav tlaku, ktorý na nás vyvíja okolie alebo často aj my sami, poruchy v činnosti obličiek ako následok dlhodobého strachu alebo problémov vo vzťahoch, najrôznejšie vyrážky na koži, ktoré možno vyjadrujú potrebu jasného ohraničenia sa, choroby, pri ktorých sa postupne vyvíja nehybnosť (napr.sclerosis multiplex), ako dôsledok toho, že nás niekto drží tak pevne (veľmi často naši najbližší), až sa necháme naozaj a doslova znehybniť, atď. Tieto príklady som uviedla pre lepšie pochopenie problematiky psychosomatiky. V odkazoch na jednotlivé ochorenia budem uvádzať podrobnejšie ich duchovnú symptomatológiu. Nie je však vhodné otrocky prijímať všetko, čo je tu napísané, ale je potreba hľadať odozvu v každom jednom samotnom človeku podľa svojho cítenia. Niečo z toho, čo si prečítame, ide vždy akoby mimo nás a iné sa nás dotkne tak, že cítime, že toto presne je o nás. Jednoducho sa v tom nájdeme. Ženy s nenarušeným svetom pocitov väčšinou reagujú slzami v očiach, alebo dojatím, príp. zovretím hrdla. Muži a ženy s prevažujúcou rozumovou zložkou svojej osobnosti to majú zložitejšie, pretože si pod tlakom okolností a udalostí svojho života odpojili cítenie a tak môžu mať dojem, že nič z toho sa ich netýka. Každý má však svoju cestu a je na ňom, ako prijíma svoje skúsenosti, pričom sa  každý sám rozhoduje tieto naučené a vystavané obrany odstrániť a posunúť sa vo svojom živote ďalej.  Predpokladám, že na tieto stránky prichádzajú ľudia už hľadajúci, ktorí vnímajú duchovno ako ďalší a podľa mňa veľmi dôležitý rozmer našich životov, a preto nebudú mať problém porozumieť mojim tézam. A ak niekto náhodou zablúdi len zo zvedavosti, želám mu, aby tiež našiel to, čo vo svojom živote postráda a čo mu pomôže jeho cestu nasmerovať zmysluplným smerom.