Ide o potlačenú agresiu voči niekomu/niečomu a s tým spojenú nadmernú senzitivitu (citlivosť) voči tomuto, čo sa prejavuje najmä na koži (naše hranice), ale i inde v tele. Často ide o zástupný symbol (príklad: mladá žena je alergická na kovy, pretože utrpela ťažkú duševnú ujmu v detstve od svojho otca a ten je vo svojej práci stále v styku s kovmi. Keďže sa nedokázala voči otcovi brániť = určiť si hranice, telo ju na to upozorňuje pri dotyku s kovom silným ekzémom. To znamená, že je prekrytý obraz nepriateľa. Navonok je ním kov, ale v skutočnosti otec, ktorý s ním pracuje. Ide tiež o podvedomú agresiu, ktorá sa manifestuje na tele, keďže jej nebol daný priestor v reále.
Akékoľvek prejavy na koži evokujú takmer vždy tému našich hraníc...často ide o to, že ich nemáme pevne stanovené a ostatní ich kedykoľvek prestupujú. Na koži sa nám ukáže potreba jasného ohraničenia sa.
Alergiu môže spôsobovať aj prehnaný a nezvládnutý strach z niečoho, ktorý sa tiež manifestuje v zástupných symboloch. Alergény evokujú pocit nečistoty (prach, peľ, roztoče), preto človek, ktorý trpí alergiou, máva podvedomý strach zo znečistenia. V tomto prípade je treba popracovať na očiste svojich postojov, duševných i duchovných, aby nás nemuselo na to upozorňovať telo. U ľudí, trpiacich alergiou je nadmieru vyvinutý kriticizmus ( k sebe i okoliu), alergici chcú byť dokonalí, čistí, neznášajú nečisté (nedokonalé) veci. Chcú mať všetko pod kontrolou, samozrejme alergia im to nedovoľuje. Nie je možné, aby sa človek zbavil všetkého (podľa neho negatívneho), tak ako nie je možné, aby sa zbavil vo svojom okolí roztočov, prachu, drobných - niekedy až mikroskopických - čiastočiek. Nie je možné alergiu vyliečiť tým, že z okolia postihnutého človeka domnelé alergény odstránime. Po prvé: aj tak ich nikdy neodstránime dokonalo a po druhé: imunita síce nepotrebuje na ne prebujnelo reagovať, ale tiež potom tým, že sa s nimi stretáva len v malej miere, vzniká domnelá úprava stavu. Ak sa však množstvo alergénov v okolí zvýši, telo opäť búrlivo reaguje. Ľudia, ktorí neustále odstraňujú nečistoty napr. z rúk opakovaným umývaním, si spôsobia ekzém z dôvodu narušenia ochranného kyslého filmu na pokožke. Zbavia sa vonkajšej nečistoty, ale príde inšie, ešte zložitejšie a neústupnejšie. Potrebné je zaoberať sa nedokonalosťou a nečistotami v sebe. Úlohou je naučiť sa prijať seba i iných takí, akí sú, aj s domnelými nečistotami (nedokonalosťami).
Alergia predstavuje tiež neprejavenú a potlačenú agresiu voči svojmu okoliu. (Viď príklad vyššie s otcom a jeho dcérou). Človek nedokáže z najrôznejších príčin dať najavo nepriateľský postoj (buď preto, že je ako dieťa voči autorite rodiča bezmocné, alebo zo strachu zo straty lásky a náklonnosti, príp. v dospelom veku to môže byť tiež strach zo straty náklonnosti blízkeho človeka, alebo potreba javiť sa vždy pozitívne, neprejavovať nepriateľské nálady voči ľuďom v našom najbližšom okolí, aj keď by nám oni ubližovali.) Takúto neprejavenú agresiu teda zatlačíme do svojho podvedomia (do svojho tieňa) a odtiaľ nemá inú možnosť, len dať nám nesprávny postoj najavo cez naše telo. Ak použijeme na alergiu lieky, navonok prejavy zmiznú (aj keď len dočasne), ale ak sme medzitým neodstránili skutočnú príčinu (napr. agresiu a hnev na niekoho), alergia môže pokračovať ďalej na oveľa hlbšej úrovni než len ako lokálne prejavy na koži.
Pri alergickej nádche ide o nevyplakané slzy, ktoré zaplnia nos a obyčajne nám tečú aj slzy z očí. Človek s chronickou alergickou nádchou má skutočne uplakaný výraz s opuchnutými červenými očami a plným nosom. V popredí je potlačený a teda neprejavený smútok z niečoho, ktorý sme zasunuli do tieňa. Aby som neplakal nahlas - "nepatrí sa", "nie som už dieťa", "zvládam všetko", začne plakať za mňa samotné telo. Úlohou je nájsť príčinu smútku, dať najavo svoj smútok z ľudí, situácií aj ostatným, aby to za mňa nemusel robiť nos a oči. Tým vyvstáva potreba vytvoriť si dočasne vedomý odstup od ľudí, ktorí sú spúšťačmi smútku, keď mám všetkého alebo všetkých už "plný nos" = potreba odpočinku od svojho okolia.
Pri alergii na perie, srsť môže ísť o potláčanie pudovosti v sebe. Taký človek sa desí svojej živočíšnej (pudovej) podstaty alebo ju priamo odmieta.
Peľové alergie môžu prezrádzať neochotu prijať sexualitu a jej pudovú podstatu vo svojom živote ako jeho prirodzenú súčasť (peľ=semeno).
Pri prejavoch v dýchacích orgánoch (priedušky, astma) môže ísť buď o potlačenú úzkosť z ľudí a situácií, alebo zase o nevedomú agresiu, ktorá súvisí so vzťahmi. Keď nedám najavo, kto som a nevyhraničím si svoj priestor vzhľadom k druhým ofenzívnym spôsobom, telo preberie túto úlohu za mňa. Nevedome cítim z tejto situácie úzkosť, lebo sa nedokážem presadiť a tiež agresiu voči tým, ktorým sa mám vymedziť. Úzkosť = zúženie. Dych je symbol prúdenia života, niekto/niečo mi bráni voľne dýchať (dusím sa). Úlohou je vymedziť sa voči svojmu okoliu bez pocitov viny, ktoré nás vháňajú "do úzkych",aby som nemusel dávať kašľom najavo svoj životne dôležitý priestor.