Jedná sa o problematické (ne)prijímanie potravy. Čiže prenesene, problémom pre takto postihnutého človeka je samotný život, keďže prijímanie potravy je bezpodmienečne nutné k jeho pokračovaniu. Pri anorexii ide o lipnutie na detskej nevinnosti a čistote, postihnuté (väčšinou mladé dievčatá) odmietajú dorásť do dospelosti, odmietajú stať sa ženou so všetkými jej atribútmi (aj s oblými tvarmi). Lipnutie na detskosti vyúsťuje do odmietania potravy, aby si dievča zachovalo útlu postavu a detský výzor a nefungovali ani ostatné prejavy dospelej ženskosti (menštruácia). Všetko ženské sa javí ako nečisté, hrubé...každá oblinka je neželaným prejavom takejto ženskosti, odmietaná je samozrejme aj sexualita ako niečo špinavé a odpudzujúce. Je tu veľký rozpor medzi ideálom čistoty a zmyselnou pudovosťou. Jedná sa doslova o útek pred pohlavnosťou, ale ako taký samozrejme o útek pred samotným životom. Lebo nie je možné zastaviť vývoj človeka v detskom veku bez toho, aby z toho nevyplynuli vážne zdravotné problémy. Pri tejto problematike je dôležité prijatie svojho vývoja aj na telesnej rovine a prijatie toho, že som sa narodila ako žena a moje telo k žene dospieva.
Veľakrát medzi anorektičkami nájdeme dievčatá, ktoré zažili v detstve niečo veľmi traumatizujúce, napr.zneužívanie, aj keď to nemusí byť vždy pravidlo. Ale ak sa takéto niečo udialo, niet divu, že takto postihnutá mladá dievčina odmieta prijať akúkoľvek formu sexuality do svojho života, radšej volí zostať dieťaťom, aby nebola pre mužov žiaduca. Z toho tiež pramení aj pocit nečistoty a túžba po duchovnosti a bezpohlavnosti. Toto sa môže udiať aj po násilných sexuálnych skúsenostiach počas puberty alebo tesne po nej.
V iných prípadoch je anorexia prejavom zotrvávania v detskom veku ako dôsledku silnej naviazanosti matky na dieťa. Takéto matky odmietajú prijať dospievanie svojich dcér z obavy z ich straty. Obávajú sa, že s príchodom ich ženskosti a zaľúbenosti sa do muža, už nebudú patriť iba matke a matka zostane sama. Takéto vzorce správania sa objavujú častejšie v neúplných alebo inak dysfunkčných rodinách, kedy matka nemá nikoho iného, na koho by upierala svoju pozornosť a tak púta dieťa k sebe zo strachu pred osamotenosťou a citovým strádaním. Citlivé dieťa vycíti matkine nenaplnené potreby lásky a náklonnosti a prijme rolu napĺňača jej potrieb aj za cenu nenaplnenia svojich potrieb. Obe majú pred sebou masky: mladá žena masku nesamostatného a nevinného dieťaťa, aké si želá jeho matka a matka masku starostlivej mamičky, ktorej nadovšetko záleží na zdraví jej dieťaťa a je zúfalá, keď jej dieťa trpí. Pritom takýto stav je nebezpečný pre obe: ani jedna nemôžu vykročiť vo svojom duševnom a duchovnom vývine ďalej: dieťa-dievča nemôže dospieť, aby sa mohla od matky odpútať a matka nemôže dieťa pustiť, aby pokročila ďalej vo svojej samostatnosti v živote a spracovala sama v sebe úlohu matky, ktorej mláďatá odlietajú z hniezda.
Deti tiež občas trestajú rodičov (najčastejšie matky) svojimi chorobami a ťažkosťami. Anorexia je takisto "spoľahlivý" spôsob trestu pre rodiča za niečo, čo sa mu kladie za vinu: napr.neochránenie pred zneužívaním, nerešpektovanie emocionálnych potrieb dieťaťa, nevenovanie dostatočnej pozornosti dieťaťu. Anorexia spoľahlivo zabezpečí takúto pozornosť. Toto tiež platí aj pri iných opakujúcich sa chorobách detí: je to veľakrát volanie detí po pozornosti a prejavoch lásky a náklonnosti od rodičov. Tiež sa za nimi často môže skrývať túžba detí prostredníctvom svojej choroby nastoliť láskavejšie spôsoby jednania v rodine najmä medzi otcom a matkou. Deti často svojou chorobou uzmierujú rozhádaných rodičov alebo aj rodičov so starými rodičmi, lebo ak sa riešia nepodstatné záležitosti príliš hrubým spôsobom, čo inšie vráti príslušníkov rodiny rýchlejšie do reálu a bližšie k sebe navzájom, než vážna choroba dieťaťa? Dieťa vždy zrkadlí v chorobe napätú alebo inak patologickú situáciu v rodine, a nemusí ísť pritom vždy iba o hrubé prejavy nelásky, hádok a otvoreného nepriateľstva v rodine, ale aj o skryté formy vzájomnej neúcty a odcudzenia, či iného psychopatologického stavu rodiny. Anorexia môže byť tiež takýmto zrkadlom.
Liečenie problémov s odmietaním jedla musí vždy vychádzať z duševných a duchovných príčin tohto stavu. Ak je ním odmietanie ženskosti ako následku zneužitia v detstve, vyvstáva potreba psychoterapie alebo iných - aj alternatívnych spôsobov - ako sa vedome vyrovnať s touto traumou, aby nemala ďalej moc určovať z podvedomia správanie postihnutého človeka. Pri príčinách v disharmonickej rodine, je potrebné, aby sa terapie zúčastnila celá rodina, alebo aspoň jej hlavní predstavitelia a najviac znepriatelené strany (často obaja rodičia), ktorí sa majú naučiť prejavovať svoje opozičné názory tak, aby neprichádzalo k traumatizácii detí (otvorene, čestne, ale s láskou a vzájomným ohľadom). Pri príčine z citového deficitu matky (napr. z dôvodu nenaplnenosti jej potrieb náklonnosti a lásky od otca dieťaťa alebo iného partnera - rozvod, smrť a pod.) je potrebné tiež vtiahnuť do liečby matku, ktorá je vlastne spúšťačom a udržiavateľom choroby u svojho dieťaťa, pretože od neho požaduje niečo, čo jej dieťa nemôže celoživotne v takejto forme dávať. U matky je potrebné zmieriť sa s osamostatnením svojho dieťaťa a pracovať na svojom sebauplatnení a sebaprijatí ako dospelej osoby zodpovednej samej za seba. Nikto nie je zodpovedný za náš život, a vôbec nie naše deti! Pre ženy matky je veľmi dôležité uvedomiť si a prijať, že len ony sami môžu svoj život naplniť po splnení materského poslania, teda v čase, keď ich deti už nepotrebujú. Je potreba pracovať na svojom sebauplatnení a ďalšom duchovnom raste, aby ich neprenasledoval pocit prázdnoty a opustenia. Milujúca matka svoje dieťa nechá ísť svojou cestou, milujúca matka ho nikdy nedrží z akýchkoľvek dôvodov u seba dlhšie, než je to pre neho - i pre ňu - vhodné. Ak je to inak a prevláda snaha pripútať dieťa k sebe, aby matka nezostala sama, nie je to láska, ale egoizmus.